História Linuxu

tux

Richard Stallman predstavil projekt GNU verejnosti po prvýkrát 27. septembra 1983 na diskusných skupinách newsgroup net.unix-wizards a net.usoft. Práce na projekte začal 5. januára 1984, keď opustil MIT, kde pracoval. Urobil tak, aby si univerzita nemohla nárokovať na jeho dielo.
V roku 1985 Stallman založil neziskovú organizáciu Free Software Foundation (FSF). Krátko potom napísal dokument „GNU Manifesto“, v ktorom vysvetľuje dôvody nutnosti vzniku slobodného operačného systému. Do roku 1990 FSF hlavne zamestnávala programátorov, ktorých platila za tvorbu slobodného softvéru. Postupom času sa k projektu začalo pridávať mnoho jednotlivcov a firiem, preto FSF už softvér nevyvíja.
V roku 1989 Richard Stallman uverejnil prvú verziu GNU General Public Licence (Všeobecná Verejná Licencia). Richard Stallman vedel, že slobodný softvér je ľahko zraniteľný. GNU potreboval niečo ako bol „Copyright“. Verejná licencia GNU GPL zachováva autorské práva, pričom tie isté práva ponúka aj používateľovi.
GNU GPL, verzia 2 uzrela svetlo sveta v roku 1991. Upravovala niektoré nedostatky a nedorozumenia verzie 1. Taktiež automaticky prelicencovala všetok softvér pôvodne licencovaný verziu 1. V tom istom roku vznikla aj GNU Library General Public Licence, premenovaná na GNU Lesser General Public Licence, ktorá umožňovala používať časti slobodného softvéru v uzavretých aplikáciách.
GNU v roku 1990 obsahoval plne funkčný rozšíriteľný textový editor Emacs, úspešne optimalizujúci kompilátor GCC, väčšinu knižníc a nástrojov hotovú. Chýbalo len jadro systému. Tým mal byť mikrokernel Hurd, postavený na Machu. Najpoužívanejším jadrom používaným s GNU sa stal Linux. Takýto systém sa nazýva GNU/Linux.

My name is Linus and I am your god

Linux (alebo GNU/Linux) je voľne šíriteľný operačný systém. Voľne šíriteľný znamená zadarmo
s prístupnými zdrojovými kódmi, modifikovateľný a pre kohokoľvek voľne kopírovateľný. Môžete ho skopírovať kamarátovi, rodičom alebo do školy. Je to plnohodnotný operačný systém s tisíckami aplikácií, ktoré potrebujete denne k práci. Kancelársky softvér, programy na prácu s Internetom, multimédiá, grafika, zábava, programovanie na to všetko a nielen to je možné Linux používať.

Autorom je Linus Torvalds a množstvo ďalších programátorov z celého sveta. Linux je šíriteľný pod licenciou GPL (General Public Licence), ktorá vám zaručuje slobodu použitia, ale zároveň chráni Linux pred zneužitím. Linux pôvodne vznikal pre architektúru PC na počítači 80386. Dnes je však dostupný pre mnoho iných počítačových architektúr ako napríklad Alpha, Sparc, PowerPC, MIPS a mnohé iné. Linux dnes však nenájdeme iba v bežných počítačoch alebo na serveroch, ale aj v špecializovaných zariadeniach ako sú bezdrôtové prístupové body (napríklad WiFi alebo Bluetooth) či webové kamery dokonca aj v bežných zariadeniach domácnosti ako sú chladničky, mobilné telefóny alebo PDA počítače.

Linus Torvalds začal programovať Linux ako hobby počas štúdia na Univerzite v Helsinkách. Používal unixový operačný systém Minix a rozhodol sa vytvoriť systém, ktorý by ho predčil. Svoju prácu začal v roku 1991, keď vypustil verziu jadra s číslom 0.02 pod licenciou GPL. Hneď po jej uvoľnení spustil obrovskú lavínu záujmu a programátorskej mánie u programátorov na celom internete. V roku 1994 vyšlo prvé stabilné jadro Linuxu - 1.0. Zaujímavé je hlavne to, že celé toto veľké celosvetové vývojárske úsilie nebolo spočiatku veľmi koordinované. Žiadna firma, žiadna moc peňazí, len ľudská ochota.

Jeho pôvodná verzia bola v priebehu desiatich rokov zdokonaľovaná nespočetným množstvom ľudí na celom svete. Práve dostupnosť zdrojových kódov robí z tohto systému dokonalý operačný systém a umožní rýchle odstránenie prípadných chýb zo systému. Opravy a vylepšenia sú k dispozícii prostredníctvom Internetu v priebehu niekoľkých dní. Licenčné podmienky OS Linuxu sú pomerne jednoduché a prijateľné pre každého, vychádzajú z licencie GPL (General Public Licence). Kompletné znenie GPL licencie je k dispozícii na internete v anglickej alebo českej verzii. Nakoľko na vylepšení systému pracovali tisícky ľudí po celom svete, postupne vznikli rôzne verzie nezávisle od seba a tak vytvorili takzvané distribúcie. Väčšina distribúcií dnes už má okrem GPL verzie aj svoju komerčnú verziu, dokonca vznikli aj silne komerčné distribúcie, ako napríklad SuSE.


 

Pridať komentár